Ako sa v tom vyznať, keď téma zdravého stravovania na nás vybieha z billboardov, TV reklám, časopisov, obchodov, aj od influencerov a nie len z vlastnej chladničky? Myslím, že ak si osvojíme zopár základných faktov a obmedzíme priemyselne spracovanú stravu, urobíme dobre nie len sebe, ale aj našej peňaženke.

Jedzme viac rastlinného, menej priemyselne spracovaného, viac lokálneho, s rešpektom k prírode a vlastnému telu. Nerobme extrémy.

Zdravá a udržateľná strava je taká, ktorá robí dobre nám aj planéte. Je pestrá, plná skutočných prirodzených potravín – zeleniny, ovocia, rôznorodých bielkovín, celozrnných výrobkov a ďalších pestrých sacharidov aj kvalitných tukov.

Zároveň berie ohľad na to, odkiaľ jedlo pochádza, ako sa pestuje, koľko odpadu po sebe zanecháva a ako ovplyvňuje svet, v ktorom žijeme, ale dbá aj na sezónnosť, lokálnosť a dostupnosť.

Tie najkvalitnejšie potraviny su plnohodnotné, čerstvé, čo najlokálnejšie, a zloženie je buď jednozložkové (čo najjednoduchšie) alebo zloženiu na etikete minimálne rozumiem. Nie je priemyselne spracovaná, ale naopak, viem za jej výrobou vyčítať príbeh človeka. Také sú kvalitné remeselné či mnohé farmárske potraviny. Výživné a plné chuti.

Strava má byť vyvážená a pestrá, s dostatkom sezónnej zeleniny a ovocia a doplnená dostatkom pohybu – inak si razíme istú cestu ku kardiovaskulárnym ochoreniam, diabetesu, k rozvoju metabolického syndrómu, či k iným civilizačným ochoreniam.

Je kvalitné jedlo naozaj drahé a nedostupné?

Myslím, že netrafím vedľa, ak poviem, že jedlo je aj otázkou priorít. Skúsme sa niekedy v obchode nad košíkom plným pochutín a sladených nápojov a kopca údenín zamyslieť, či ich ozaj potrebujeme. Možno by sme ušetrené peniaze mohli radšej využiť na výber kvalitnejšieho mäsa, mliečnych výrobkov či kváskové pečivo. A tie maškrty si doprajme len príležitostne a s mierou.

Pestujme a chodievajme na trhy (to sa nevylučuje)

• Kvalita verzus kvantita. A za ušetrené peniaze si doprajme kvalitnejšie základné produkty.
• Mäso a mäsové výrobky nepotrebujeme jesť každý deň a už vôbec nie niekoľko krát za deň.
• Doplňme bielkoviny strukovinami, sú lacné, výživné a v kuchyni veľmi tvárne.
• Kupujme aj menej trendy „cuts“ mäsa, porcujme sami a využívajme ho takpovediac až do špiku kostí.
• Všímajme si etiketu, aby sme sa o produkte dozvedeli čo najviac informácií. Obal má síce ochrannú funkciu, ale takisto zabezpečuje trvanlivosť produktu, ktorú majú vysoko priemyselne spracované potraviny väčšiu vďaka obsahu konzervantov a ďalších aditív. A teraz si porovnajte, ako asi chutí polievka z čerstvej zeleniny v porovnaní s instantnou? 
• Čím viac textu v zložení produktu, tým väčšia šanca, že bude obsahovať neželané látky. Zoberme si taký jogurt, čo by mal obsahovať? Mlieko, prípadne smotanu a jogurtové kultúry.
• Vedeli ste, že na prvom mieste v zložení produktu, sú na prvom mieste ingrediencie, ktoré sú v produkte zastúpené najviac? Keď si chcem kúpiť smotanový nanuk, na prvom mieste určite nemá byť v zložení cukor ale smotana.
• Slovo alebo označenie “Bio” nemusí byť zaručenou voľbou dokonalosti a ochrany pred nekvalitou. Aj bio čipsy ostanú vždy len maškrtou.
• Jedzme čo najpestrejšiu škálu obilnín, strukovín, ovocia, zeleniny, rýb, čerstvé a kvalitné mäso, prirodzene kvasené a kvalitné mliečne produkty, nedochutené nápoje a minerálky. Strava má byť pestrá ale pritom vo svojej podstate jednoduchá.
• Obmedzme trvanlivé výrobky, ktoré musia byť konzervované aditívami, prípadne ošetrované UHT, napríklad mlieko zahrievané na vysokú teplotu, čím prichádza o obsah niektorých živín a spôsobuje zmenu v chuti v porovnaní s čerstvou variantou.